V\u00fdmenn\u00edk tepla je zariadenie, ktor\u00e9 odovzd\u00e1va \u010das\u0165 tepla z hor\u00facej kvapaliny do studenej kvapaliny, zn\u00e1me aj ako v\u00fdmenn\u00edk tepla. V\u00fdmenn\u00edky tepla zohr\u00e1vaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v chemickom, ropnom, energetickom, potravin\u00e1rskom priemysle a v mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch priemyseln\u00fdch v\u00fdrob\u00e1ch. V chemickej v\u00fdrobe sa v\u00fdmenn\u00edky tepla m\u00f4\u017eu pou\u017e\u00edva\u0165 ako ohrieva\u010de, chladi\u010de, kondenz\u00e1tory, v\u00fdparn\u00edky a reboilery a maj\u00fa \u0161irok\u00e9 vyu\u017eitie.<\/p>\n
Vhodn\u00e9 pre v\u00fdmenn\u00edky tepla s r\u00f4znymi m\u00e9diami, pracovn\u00fdmi podmienkami, teplotami a tlakmi a s r\u00f4znymi kon\u0161truk\u010dn\u00fdmi typmi. \u0160pecifick\u00e1 klasifik\u00e1cia v\u00fdmenn\u00edkov tepla je nasledovn\u00e1:
\nKlasifik\u00e1cia na z\u00e1klade princ\u00edpov prenosu tepla
\n1. Medzistenov\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla je typ v\u00fdmenn\u00edka tepla, v ktorom v priestore oddelenom stenou pr\u00fadia dve kvapaliny s r\u00f4znymi teplotami, pri\u010dom teplo sa vedie na stene a konvekcia na povrchu steny. Teplo sa pren\u00e1\u0161a medzi oboma kvapalinami. Medzi stenov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla patria v\u00fdmenn\u00edky typu pl\u00e1\u0161\u0165 a r\u00farka, v\u00fdmenn\u00edky typu puzdro a in\u00e9 typy v\u00fdmenn\u00edkov tepla. Stenov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla s\u00fa najpou\u017e\u00edvanej\u0161ie typy v\u00fdmenn\u00edkov tepla.
\n2. Akumula\u010dn\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla je teleso na akumul\u00e1ciu tepla zlo\u017een\u00e9 z pevn\u00fdch materi\u00e1lov, ktor\u00e9 odovzd\u00e1va teplo z kvapaliny s vysokou teplotou kvapaline s n\u00edzkou teplotou. Hor\u00face m\u00e9dium najprv dosiahne ur\u010dit\u00fa teplotu zahriat\u00edm pevn\u00e9ho materi\u00e1lu a potom sa studen\u00e9 m\u00e9dium ohrieva pevn\u00fdm materi\u00e1lom, aby sa dosiahol \u00fa\u010del prenosu tepla. Regenera\u010dn\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla zah\u0155\u0148aj\u00fa rota\u010dn\u00e9 a ventilov\u00e9 sp\u00ednacie typy.
\n3. Nepriamy v\u00fdmenn\u00edk tepla s pripojen\u00edm kvapaliny Nepriamy v\u00fdmenn\u00edk tepla s pripojen\u00edm kvapaliny je v\u00fdmenn\u00edk tepla, ktor\u00fd sp\u00e1ja dva povrchov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla s cirkuluj\u00facim teplonosn\u00fdm m\u00e9diom. Teplonosn\u00e1 l\u00e1tka cirkuluje medzi v\u00fdmenn\u00edkom tepla s vysokoteplotnou kvapalinou a n\u00edzkoteplotnou kvapalinou, pri\u010dom prij\u00edma teplo vo vysokoteplotnej kvapaline a uvo\u013e\u0148uje teplo do n\u00edzkoteplotnej kvapaliny vo v\u00fdmenn\u00edku tepla s n\u00edzkoteplotnou kvapalinou.
\n4. Priamy kontaktn\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla, zn\u00e1my aj ako hybridn\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla, je zariadenie, v ktorom dve kvapaliny prich\u00e1dzaj\u00fa do priameho kontaktu a vz\u00e1jomne sa mie\u0161aj\u00fa na v\u00fdmenu tepla, ako napr\u00edklad ve\u017ea na studen\u00fa vodu, plynov\u00fd kondenz\u00e1tor at\u010f.
\n5. Zlo\u017een\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla je zariadenie, ktor\u00e9 kombinuje dva typy met\u00f3d prenosu tepla: nepriamy prenos tepla povrchom pary a priamy prenos tepla zmie\u0161an\u00fdm pr\u00fadom vody. V porovnan\u00ed s nepriamym prenosom tepla na povrchu pary m\u00e1 vy\u0161\u0161iu \u00fa\u010dinnos\u0165 prenosu tepla; v porovnan\u00ed s priamym zmie\u0161avan\u00edm pary a vody pri v\u00fdmene tepla m\u00e1 vy\u0161\u0161iu stabilitu a ni\u017e\u0161iu jednotkov\u00fa hlu\u010dnos\u0165.
\nRozdelenie pod\u013ea \u00fa\u010delu
\n1. Ohrieva\u010d ohrieva kvapalinu na potrebn\u00fa teplotu, ale ohrievan\u00e1 kvapalina neprech\u00e1dza \u017eiadnou f\u00e1zovou zmenou.
\n2. Predhrieva\u010d vopred ohrieva kvapalinu a poskytuje \u0161tandardn\u00e9 procesn\u00e9 parametre pre procesn\u00e9 oper\u00e1cie.
\n3. Prehrieva\u010d sa pou\u017e\u00edva na ohrev kvapaliny (technologick\u00e9ho plynu alebo pary) do prehriateho stavu. 4. V\u00fdparn\u00edk sa pou\u017e\u00edva na ohrev kvapaliny na teplotu nad bod varu, \u010d\u00edm sa kvapalina vypar\u00ed, zvy\u010dajne s f\u00e1zov\u00fdmi zmenami.
\nRozdelenie pod\u013ea \u0161trukt\u00fary
\nMo\u017eno ich rozdeli\u0165 na: v\u00fdmenn\u00edky tepla s pl\u00e1vaj\u00facou hlavou, v\u00fdmenn\u00edky tepla s pevnou r\u00farkou, v\u00fdmenn\u00edky tepla s r\u00farkou v tvare U, v\u00fdmenn\u00edky tepla s doskou at\u010f.<\/p>\n
V\u00fdmenn\u00edky tepla mo\u017eno rozdeli\u0165 na tri typy na z\u00e1klade r\u00f4znych met\u00f3d prenosu tepla: hybridn\u00e9, tepeln\u00e9 z\u00e1sobn\u00edky a medzistenov\u00e9.<\/p>\n
Hybridn\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla je v\u00fdmenn\u00edk tepla, ktor\u00fd vymie\u0148a teplo prostredn\u00edctvom priameho kontaktu a mie\u0161ania studen\u00fdch a hor\u00facich kvapal\u00edn, zn\u00e1my aj ako kontaktn\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla. Ke\u010f\u017ee po zmie\u0161an\u00ed a v\u00fdmene tepla medzi dvoma kvapalinami je potrebn\u00e9 v\u010dasn\u00e9 oddelenie, tento typ v\u00fdmenn\u00edka tepla je vhodn\u00fd na v\u00fdmenu tepla medzi plynn\u00fdmi a kvapaln\u00fdmi kvapalinami. Napr\u00edklad v chladiacich ve\u017eiach pou\u017e\u00edvan\u00fdch v chemick\u00fdch a energetick\u00fdch z\u00e1vodoch sa hor\u00faca voda strieka zhora nadol, zatia\u013e \u010do studen\u00fd vzduch sa nas\u00e1va zdola nahor. Na povrchu vodn\u00e9ho filmu alebo kvapiek n\u00e1pl\u0148ov\u00e9ho materi\u00e1lu sa hor\u00faca voda a studen\u00fd vzduch dost\u00e1vaj\u00fa do kontaktu pri v\u00fdmene tepla. Hor\u00faca voda sa ochladzuje, studen\u00fd vzduch sa ohrieva a potom sa v\u010das oddel\u00ed v z\u00e1vislosti od rozdielu hustoty oboch kvapal\u00edn.<\/p>\n
Akumula\u010dn\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla je typ v\u00fdmenn\u00edka tepla, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edva striedav\u00e9 pr\u00fadenie studen\u00fdch a hor\u00facich kvapal\u00edn cez povrch tepeln\u00e9ho akumula\u010dn\u00e9ho materi\u00e1lu (obalu) v tepelnej akumula\u010dnej komore na v\u00fdmenu tepla, napr\u00edklad v tepelnej akumula\u010dnej komore na predhrievanie vzduchu pod koks\u00e1renskou pecou. Tento typ v\u00fdmenn\u00edka tepla sa pou\u017e\u00edva najm\u00e4 na sp\u00e4tn\u00e9 z\u00edskavanie a vyu\u017e\u00edvanie tepla z vysokoteplotn\u00fdch spal\u00edn. Podobn\u00e9 zariadenie zameran\u00e9 na sp\u00e4tn\u00e9 z\u00edskavanie chladnej energie sa naz\u00fdva chladiace zariadenie, ktor\u00e9 sa \u010dasto pou\u017e\u00edva v zariadeniach na separ\u00e1ciu vzduchu.<\/p>\n
Stenov\u00fd v\u00fdmenn\u00edk tepla je typ v\u00fdmenn\u00edka tepla, v ktorom s\u00fa studen\u00e9 a hor\u00face kvapaliny oddelen\u00e9 pevn\u00fdmi stenami a v\u00fdmena tepla prebieha cez steny. Preto je zn\u00e1my aj ako povrchov\u00fd typ v\u00fdmenn\u00edka tepla a tento typ v\u00fdmenn\u00edka tepla sa pou\u017e\u00edva naj\u010dastej\u0161ie.<\/p>\n
Stenov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla mo\u017eno rozdeli\u0165 na r\u00farkov\u00e9, doskov\u00e9 a in\u00e9 typy na z\u00e1klade \u0161trukt\u00fary teplov\u00fdmennej plochy. R\u00farkov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ako teplov\u00fdmenn\u00fa plochu povrch r\u00farky, vr\u00e1tane hadovit\u00fdch r\u00farkov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla, r\u00farkov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla a pl\u00e1\u0161\u0165ov\u00fdch a r\u00farkov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla; doskov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ako teplov\u00fdmenn\u00fa plochu povrch dosky, vr\u00e1tane doskov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla, \u0161pir\u00e1lov\u00fdch doskov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla, doskov\u00fdch rebrov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla, doskov\u00fdch pl\u00e1\u0161\u0165ov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla a d\u00e1\u017ednikov\u00fdch doskov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla at\u010f.; in\u00e9 typy v\u00fdmenn\u00edkov tepla s\u00fa navrhnut\u00e9 tak, aby sp\u013a\u0148ali ur\u010dit\u00e9 \u0161peci\u00e1lne po\u017eiadavky, ako s\u00fa v\u00fdmenn\u00edky tepla so str\u00fahan\u00fdm povrchom, rota\u010dn\u00e9 doskov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla a chladi\u010de vzduchu.<\/p>\n
Vo v\u0161eobecnosti existuj\u00fa dva typy smerov relat\u00edvneho pr\u00fadenia kvapal\u00edn vo v\u00fdmenn\u00edkoch tepla: priame pr\u00fadenie a sp\u00e4tn\u00e9 pr\u00fadenie. Pri pr\u00faden\u00ed po pr\u00fade je rozdiel tepl\u00f4t medzi oboma kvapalinami na vstupe maxim\u00e1lny a postupne sa zni\u017euje pozd\u013a\u017e teplov\u00fdmennej plochy, a\u017e k\u00fdm rozdiel tepl\u00f4t na v\u00fdstupe nie je minim\u00e1lny. Pri sp\u00e4tnom toku je rozlo\u017eenie rozdielu tepl\u00f4t medzi oboma kvapalinami pozd\u013a\u017e teplov\u00fdmennej plochy relat\u00edvne rovnomern\u00e9. Za predpokladu, \u017ee vstupn\u00e1 a v\u00fdstupn\u00e1 teplota studenej a hor\u00facej kvapaliny s\u00fa kon\u0161tantn\u00e9, ke\u010f obe kvapaliny nemaj\u00fa f\u00e1zov\u00fd prechod, maxim\u00e1lny a minim\u00e1lny rovnomern\u00fd teplotn\u00fd rozdiel pri protipr\u00fadnom pr\u00faden\u00ed je rovnak\u00fd.<\/p>\n
Za predpokladu dokon\u010denia rovnak\u00e9ho prenosu tepla m\u00f4\u017ee pou\u017eitie protipr\u00fadu zv\u00fd\u0161i\u0165 rovnomern\u00fd teplotn\u00fd rozdiel a zn\u00ed\u017ei\u0165 plochu v\u00fdmenn\u00edka tepla; ak plocha prenosu tepla zostane nezmenen\u00e1, pou\u017eitie protipr\u00fadu m\u00f4\u017ee zn\u00ed\u017ei\u0165 spotrebu vykurovac\u00edch alebo chladiacich kvapal\u00edn. Prv\u00fd sp\u00f4sob m\u00f4\u017ee u\u0161etri\u0165 n\u00e1klady na zariadenie, zatia\u013e \u010do druh\u00fd sp\u00f4sob m\u00f4\u017ee u\u0161etri\u0165 prev\u00e1dzkov\u00e9 n\u00e1klady, preto by sa protipr\u00fadov\u00e1 v\u00fdmena tepla mala pri n\u00e1vrhu alebo v\u00fdrobnom pou\u017eit\u00ed pou\u017e\u00edva\u0165 \u010do najviac.<\/p>\n
Ke\u010f doch\u00e1dza k f\u00e1zovej zmene (varu alebo kondenz\u00e1cii) medzi studen\u00fdmi a hor\u00facimi kvapalinami a po\u010das f\u00e1zovej zmeny sa uvo\u013e\u0148uje alebo absorbuje len latentn\u00e9 teplo vyparovania, teplota samotnej kvapaliny sa nemen\u00ed. Preto s\u00fa vstupn\u00e1 a v\u00fdstupn\u00e1 teplota kvapaliny rovnak\u00e9. V tomto \u010dase je teplotn\u00fd rozdiel medzi oboma kvapalinami nez\u00e1visl\u00fd od vo\u013eby smeru pr\u00fadenia kvapaliny. Okrem pr\u00fadenia proti pr\u00fadu a po pr\u00fade existuj\u00fa aj smery pr\u00fadenia, ako je prie\u010dne pr\u00fadenie a turbulencia.<\/p>\n
Zn\u00ed\u017eenie tepeln\u00e9ho odporu v medzistenov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkoch tepla s cie\u013eom zlep\u0161i\u0165 s\u00fa\u010dinite\u013e prestupu tepla je d\u00f4le\u017eitou ot\u00e1zkou po\u010das procesu prenosu tepla. Tepeln\u00fd odpor poch\u00e1dza najm\u00e4 z tenkej vrstvy kvapaliny (naz\u00fdvanej medzn\u00e1 vrstva) prilepenej na teplov\u00fdmennej ploche na oboch stran\u00e1ch medzisteny a zo zne\u010distenej vrstvy, ktor\u00e1 sa vytv\u00e1ra na oboch stran\u00e1ch steny po\u010das pou\u017e\u00edvania v\u00fdmenn\u00edka tepla. Tepeln\u00fd odpor kovovej steny je relat\u00edvne mal\u00fd.<\/p>\n
Zv\u00fd\u0161enie r\u00fdchlosti pr\u00fadenia a rozru\u0161enia kvapaliny m\u00f4\u017ee sten\u010di\u0165 hrani\u010dn\u00fa vrstvu, zn\u00ed\u017ei\u0165 tepeln\u00fd odpor a zlep\u0161i\u0165 koeficient prestupu tepla. Zv\u00fd\u0161enie r\u00fdchlosti pr\u00fadenia kvapaliny v\u0161ak zv\u00fd\u0161i spotrebu energie, preto by sa pri n\u00e1vrhu malo spravodlivo koordinova\u0165 zn\u00ed\u017eenie tepeln\u00e9ho odporu a zn\u00ed\u017eenie spotreby energie. Na zn\u00ed\u017eenie tepeln\u00e9ho odporu ne\u010dist\u00f4t je mo\u017en\u00e9 oddiali\u0165 tvorbu ne\u010dist\u00f4t a \u010disti\u0165 povrch na prenos tepla pod\u013ea pl\u00e1nu.<\/p>\n
Vo v\u0161eobecnosti sa v\u00fdmenn\u00edky tepla vyr\u00e1baj\u00fa z kovov\u00fdch materi\u00e1lov, z ktor\u00fdch sa na v\u00fdrobu strednotlakov\u00fdch a n\u00edzkotlakov\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla pou\u017e\u00edva najm\u00e4 uhl\u00edkov\u00e1 oce\u013e a n\u00edzkolegovan\u00e1 oce\u013e; okrem toho, \u017ee sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa najm\u00e4 na r\u00f4zne podmienky odolnosti proti kor\u00f3zii, austenitick\u00e1 nehrdzavej\u00faca oce\u013e sa m\u00f4\u017ee pou\u017e\u00edva\u0165 aj ako materi\u00e1l odoln\u00fd vo\u010di vysok\u00fdm a n\u00edzkym teplot\u00e1m; me\u010f, hlin\u00edk a ich zliatiny sa be\u017ene pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri v\u00fdrobe n\u00edzkoteplotn\u00fdch v\u00fdmenn\u00edkov tepla; zliatina niklu sa pou\u017e\u00edva v podmienkach vysok\u00fdch tepl\u00f4t; okrem v\u00fdroby tesniacich \u010dast\u00ed sa na v\u00fdrobu v\u00fdmenn\u00edkov tepla odoln\u00fdch vo\u010di kor\u00f3zii pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj niektor\u00e9 nekovov\u00e9 materi\u00e1ly, ako s\u00fa grafitov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla, fluoroplastov\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla a sklenen\u00e9 v\u00fdmenn\u00edky tepla.<\/p>\n
Hlavn\u00e9 oblasti pou\u017eitia v\u00fdmenn\u00edkov tepla
\n1\u3001 Chemick\u00fd priemysel
\nV\u00fdmenn\u00edky tepla sa \u0161iroko pou\u017e\u00edvaj\u00fa v chemickom priemysle a m\u00f4\u017eu sa pou\u017e\u00edva\u0165 vo viacer\u00fdch procesoch, ako je kondenz\u00e1cia, odparovanie, kry\u0161taliz\u00e1cia, su\u0161enie a pyrol\u00fdza. Medzi be\u017en\u00e9 aplik\u00e1cie patr\u00ed ohrev pary, rekuper\u00e1cia chladiacej kvapaliny, koncentr\u00e1cia, ohrev a chladenie at\u010f. Prenos tepla mo\u017eno dosiahnu\u0165 prostredn\u00edctvom v\u00fdmenn\u00edkov tepla, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zn\u00ed\u017ei\u0165 emisie \u0161kodliv\u00fdch plynov a zv\u00fd\u0161i\u0165 \u00fa\u010dinnos\u0165 v\u00fdroby.
\n2\u3001 Energetick\u00fd priemysel
\nV energetickom priemysle sa v\u00fdmenn\u00edky tepla pou\u017e\u00edvaj\u00fa najm\u00e4 na \u0165a\u017ebu ropy, zemn\u00e9ho plynu, jadrovej energie, veternej energie, sol\u00e1rnej energie at\u010f. V\u00fdmenn\u00edky tepla sa m\u00f4\u017eu pou\u017e\u00edva\u0165 na ohrev, chladenie a destil\u00e1ciu ropy a zemn\u00e9ho plynu. M\u00f4\u017eu sp\u00e4tne z\u00edskava\u0165 odpadov\u00e9 teplo a poskytova\u0165 tepeln\u00fa energiu in\u00fdm zariadeniam, \u010d\u00edm sa dosahuje efekt\u00edvne vyu\u017eitie energie.
\n3\u3001 Priemysel ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia
\nV\u00fdmen\u00edky tepla maj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 uplatnenie aj v priemysle ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia, kde sa m\u00f4\u017eu vyu\u017e\u00edva\u0165 v r\u00f4znych aspektoch, ako je \u010distenie odpadov\u00fdch v\u00f4d, \u010distenie plynov a su\u0161enie kalov. Pou\u017eitie v\u00fdmenn\u00edkov tepla m\u00f4\u017ee zn\u00ed\u017ei\u0165 vyp\u00fa\u0161\u0165anie odpadov\u00fdch plynov, odpadov\u00fdch v\u00f4d a trosky, zn\u00ed\u017ei\u0165 zne\u010distenie a zlep\u0161i\u0165 \u00fa\u010dinnos\u0165 ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia.
\n4\u3001 Potravin\u00e1rsky a farmaceutick\u00fd priemysel
\nV priemyseln\u00fdch odvetviach, ako je potravin\u00e1rstvo a medic\u00edna, sa v\u00fdmenn\u00edky tepla pou\u017e\u00edvaj\u00fa najm\u00e4 na ohrev, chladenie, odparovanie, zahus\u0165ovanie a in\u00e9 procesy. Pri spracovan\u00ed potrav\u00edn sa v\u00fdmenn\u00edky tepla m\u00f4\u017eu pou\u017e\u00edva\u0165 na dezinfekciu a steriliz\u00e1ciu, \u010d\u00edm sa zvy\u0161uje kvalita a bezpe\u010dnos\u0165 potrav\u00edn; vo farmaceutickom priemysle m\u00f4\u017eu v\u00fdmenn\u00edky tepla regulova\u0165 reak\u010dn\u00fa teplotu, dosiahnu\u0165 presn\u00fa v\u00fdrobu liekov a zlep\u0161i\u0165 kvalitu v\u00fdrobkov.
\n5\u3001 Stavebn\u00edctvo
\nV stavebn\u00edctve sa v\u00fdmenn\u00edky tepla pou\u017e\u00edvaj\u00fa najm\u00e4 v oblastiach, ako je HVAC a klimatiz\u00e1cia. Pomocou v\u00fdmenn\u00edka tepla mo\u017eno dosiahnu\u0165 ohrev, chladenie, odvlh\u010dovanie a \u010fal\u0161ie funkcie v situ\u00e1ci\u00e1ch, ke\u010f je ve\u013ek\u00fd teplotn\u00fd rozdiel medzi interi\u00e9rom a exteri\u00e9rom, \u010do zlep\u0161uje vn\u00fatorn\u00e9 prostredie a zvy\u0161uje komfort.<\/p>\n
Kontaktn\u00e9 inform\u00e1cie pre ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00face sa v\u00fdmenn\u00edka tepla<\/span><\/p>\n Ak chcete z\u00edska\u0165 viac inform\u00e1ci\u00ed o pl\u00e1\u0161\u0165ovom a r\u00farkovom v\u00fdmenn\u00edku tepla alebo z\u00edska\u0165 rie\u0161enia na mieru, kontaktujte n\u00e1s:<\/span><\/p>\n Te\u0161\u00edme sa na spolupr\u00e1cu s vami a na poskytovanie spo\u013eahlivej podpory a slu\u017eieb pre va\u0161e podnikanie.<\/span><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Shell and Tube Heat Exchanger je hlavn\u00fdm produktom spolo\u010dnosti CHINA MACHINERY ENGINEERING WUXI CO., LTD. Je to k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd v\u00fdrobok \u0161iroko pou\u017e\u00edvan\u00fd v mnoh\u00fdch priemyseln\u00fdch odvetviach a aplika\u010dn\u00fdch scen\u00e1roch, ako je chemick\u00e9 spracovanie, rafin\u00e1cia ropy a v\u00fdroba energie.<\/p>","protected":false},"featured_media":785,"template":"","adweb_product_categories":[53],"adweb_product_tags":[139,109,143,142,141,140],"gallery":[787,788,789,790,791,792,793,794,795,796,797,798,799],"order":"0","acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/adweb_products\/784"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/adweb_products"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/products"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/785"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=784"}],"wp:term":[{"taxonomy":"adweb_product_cat","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/adweb_product_categories?post=784"},{"taxonomy":"adweb_product_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.cmecsteel.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/adweb_product_tags?post=784"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\n